Môj príbeh

Po vysokej škole som nastúpila do klasickej 9–5 práce. Každý deň rovnaká rutina, rovnaké prostredie, rovnaký pocit: „Toto predsa nemôže byť všetko.“ Bola som vďačná za stabilitu, ale niekde hlboko vo mne to neskutočne zvieralo.

Cítila som, že svoj čas vymieňam za peniaze a život mi uniká pomedzi prsty. Túžila som po slobode, cestovaní, po možnosti rozhodovať o svojom čase. Chcela som tvoriť a rásť – a vedela som, že v tomto prostredí to nebude možné.

Každé ráno som sedela v kancelárii pod ostrými žiarivkami a cítila, ako sa môj sen o slobode vzďaľuje. Bola som ako v klietke – vymieňala som svoj čas za peniaze, no pritom som ich nikdy nemala dosť na to, aby som si mohla dovoliť cestovať tam, kam som túžila.

Večer som sa vracala domov unavená a frustrovaná. Víkendy sa míňali tak rýchlo, že som ich ani nestihla precítiť – a v pondelok znova všetko od začiatku. Pritom moje životné motto bolo „Milujem pondelky“, no opak bol pravdou. Pripadala som si ako vo filme, ktorý sa donekonečna opakuje – každý deň rovnaký, bez nadšenia a bez iskry.

Najhoršie bolo uvedomenie, že ak budem pokračovať takto ďalej, o dvadsať rokov budem presne tam, kde som bola. Videla som to všade okolo seba – ľudia zaprdení na svojich „teplých miestach“, v pocite bezpečia a komfortu, no bez radosti. A ja som vedela, že takto skončiť nechcem.

Odísť však nebolo jednoduché. Mala som pocit, že som v pasci bez východiska. Všetci naokolo hovorili: „To je normálne, takto to chodí, buď rada, že máš prácu.“ Lenže ja som cítila, že toto nie je život, ktorý chcem žiť.

Nechcela som sa stať jednou z tých, ktorí celý život snívajú o tom, čo by robili, keby mali viac času, viac peňazí, viac slobody... ale nikdy sa na to neodhodlajú.

 „Nežijem život, len ho prežívam.“

To bola veta, ktorú som si v duchu opakovala mesiace. Každý deň vyzeral rovnako – budík, práca, únava, večer gauč a pocit prázdna. Mala som sny, ale pripadali mi príliš vzdialené.

Uvedomila, že ak chcem žiť iný život, musím spraviť odvážny krok. Žiadne „možno raz“, žiadne „keď príde správny čas“. Došlo mi, že ak budem čakať, že príde niekto, kto ma zachráni, budem čakať naveky. Nezachráni ma nikto iný – iba ja sama.

Rozhodla som sa spraviť radikálny krok – dala som výpoveď a začala podnikať. Bol to obrovský skok do neznáma – bez istoty, bez návodu, s množstvom pochybností. Ale paradoxne práve vtedy som pocítila prvý nádych skutočnej slobody.

Začala som hľadať cesty, ako si vybudovať vlastný príjem. Môj prvý krok bola Airbnb arbitráž. Prinášalo mi to veľmi pekné peniaze, na to, koľko času som tomu venovala. Na Slovensku to vtedy nerobil skoro nikto, to mi umožnilo nastaviť si vyššie ceny.

Zrazu som zarábala 5 násobok toho, na čo som bola zvyknutá. Konečne som začala viac cestovať, no malo to háčik. Airbnb ma viazalo na jedno miesto a ja som cítila, že to nie je tá skutočná sloboda, po ktorej som túžila. Mala som peniaze, ale nemala som čas a voľnosť.

Začala som preto hľadať ďalšie možnosti – niečo, čo by som mohla robiť s minimálnym rozpočtom, bez skladov, bez viazanosti na konkrétne miesto. Predstavovala som si podnikanie, na ktoré mi stačí len notebook a wifi.

A práve tak som objavila dropshipping. V tom čase bol dropshipping takmer neznámy a nikto mi s tým nevedel poradiť. Všetko som sa učila sama – metódou pokus–omyl. Robila som chyby, skúšala rôzne postupy, narážala na prekážky. Ale každá chyba ma niečo naučila a každé malé víťazstvo ma posúvalo vpred.

Postupne som si však uvedomila, že aj keď je skvelé mať e-shop, nesie to so sebou kopu starostí – bola som závislá na dodávateľoch, riešila dlhé dodacie doby a občasné reklamácie, ktoré som nemala plne pod kontrolou.

Mohla som to riešiť tak, žeby som obchod pretransformovala a toto všetko (skladové zásoby, reklamácie, zákaznícky servis..) riešila pod vlastnou záštitou a vybudovala silnú značku.  

Ale vedela som, že nechcem byť influencer. To by znamenalo tráviť väčšinu času na sociálnych sieťach, naháňať lajky a algoritmy – a úprimne, to by mi bralo viac slobody, než by mi dávalo.

A tak som začala hľadať model, ktorý by mi priniesol čo najviac času a flexibility. Chcela som niečo, čo nevyžaduje veľký following, nekonečné natáčanie obsahu ani sklad plný produktov. A práve vtedy som objavila digitálne produkty a digitálny dropshipping.

Zrazu všetko začalo dávať zmysel. Digitálne produkty môžeš predávať aj bez publika, nepotrebuješ logistiku ani tím ľudí, a pritom vieš vytvoriť obrovskú hodnotu. Je to najväčšia forma slobody – pracuješ, kedy chceš, odkiaľ chceš a všetko máš plne pod kontrolou.

Práve teraz je to moja ďalšia cesta – učím sa, testujem a krok po kroku budujem biznis, ktorý mi dáva ešte väčšiu slobodu než čokoľvek predtým. Nie som hotový expert, ale viem, že toto je smer, ktorý má obrovský potenciál.

Keď sa dnes obzriem späť, viem, že každá skúsenosť ma priviedla presne sem. K životu, ktorý milujem.

Ale dobre viem aj to, aké je to stáť na začiatku. Byť unavená, frustrovaná a mať pocit, že sny sú nedosiahnuteľné. Viem, aké je to túžiť po zmene, no nevedieť, kde začať.

A práve preto dnes dokumentujem svoju cestu – aby som inšpirovala aj teba. Ukazujem, že sloboda nepríde naraz, ale krok po kroku, keď sa odvážiš urobiť prvý krok.

Lebo ak som na niečo naozaj expert, tak je to začínanie od nuly. Každý môj projekt som rozbehla bez skúseností, bez peňazí, bez podpory či followers. A vždy sa to dalo – lebo som mala odhodlanie skúšať, padať, učiť sa a veriť, že cesta sa ukáže.

Možno aj ty stojíš na križovatke. A možno ti môj príbeh pomôže veriť, že je to možné aj pre teba. 🌍✨